Blog: Dobrodruh, ktorý vo svojom voľnom čase stíha aktivity za troch ľudí

Zanietený včelár, milovník bojových umení aj inštruktor kurzov prežitia.

Niekomu by sa mohlo zdať, že takéto pestré koníčky majú tri osoby, pretože na jedného človeka by to bolo jednoducho príliš veľa. No nie je. Náš kolega Imro Szolik je dôkazom toho, že toto všetko môže robiť jeden človek. A aj to iba vo voľnom čase, keďže popritom je stopercentný aj vo svojej práci. 

„Všetky tieto činnosti ma napĺňajú, pretože sa pri nich stále učím nové veci. Musím sa neustále vzdelávať a posúvať sa vpred. To majú asi všetky spoločné,“ hovorí Imro. A to neplatí len o jeho záľubách, ale aj o náplni jeho práce. 

Bojové umenie a víkendové včelárenie 

Vzťah k ekológii, prírode, pohybu a potrebe neustáleho vzdelávania sa. Aj takto by sme vedeli charakterizovať nášho kolegu Imra Szolika. Ten sa už viac ako 20 rokov venuje japonskému bojovému umeniu aikido. Tejto vášni podľahol ešte počas vysokej školy, desať rokov bol trénerom, mal dokonca aj vlastný klub. Dnes sa aikidu venuje rekreačne, nakoľko svoju vášeň v neustálom vzdelávaní posunul na úplne iný level. 

„Pred viac ako piatimi rokmi som začal včeláriť. Dostal som sa k tomu náhodou – vďaka manželke, ktorá túžila po záhrade. Priznám sa, že ja som k tomu vôbec nemal vzťah, skôr som mal k záhradkárčeniu odpor z detstva. Nakoniec som však predsa len išiel do toho a zistil som, že je to super zábava,“ hovorí Imro.

Chovu včiel sa začal venovať postupne - naštudoval si všetky dostupné informácie a navštívil viacero kurzov. Mimochodom, v tomto smere je vidieť jeho nátura – rád sa vzdeláva v práci, aj mimo nej.

Ako hovorí, včelári v malom. Vždy ho to ťahalo k šetrným ekologickým postupom v súlade s prírodou. „Za množstvom vyprodukovaného medu sa nenaháňam. Prvý rok som mal snáď len dva poháre. Ale vôbec mi to neprekážalo, pretože za ten rok som sa naučil veľmi veľa,“ opisuje.

„V minulosti som sa staral o 12 včelstiev, dnes mám 3. Snažím sa to robiť naozaj ekologicky a vychutnávam si to,“ dodáva. V jeho záľube mu už začal pomáhať aj jeho štvorročný syn. O tom, že sa včeláreniu venuje naozaj poctivo svedčí aj fakt, že jeho med už dvakrát získal ocenenie SAV za najvyššiu kvalitu medu. 

Kurzy prežitia v prírode mali byť uľahčením pre turistiku

Aj ďalšia Imrova záľuba umocňuje jeho vzťah k prírode, vzdelávaniu sa a posúvaniu svojich limitov.

„Pred časom som chcel zistiť, ako viem ísť na turistiku bez toho, aby som si so sebou nemusel brať množstvo nepotrebných vecí. Preto som začal navštevovať kurzy prežitia v prírode. Tak ma to zaujalo, že som ich absolvoval viacero a dnes už pôsobím aj ako ich inštruktor,“ vysvetľuje Imro. 

Na kurzoch sa učil, ako si vlastnými silami zabezpečiť v prírode jedlo a vodu na pitie, urobiť oheň, postaviť prístrešok, prenocovať v lese, ako sa v ňom orientovať a nájsť správnu cestu. „Ak človek niekam ide, tak v zásade nepotrebuje nič. Všetko si vie v lese nájsť alebo urobiť,“ vysvetľuje Imro Szolik. 

Všetky moje aktivity sú pre mňa relaxom. Je to niečo úplne iné v porovnaní s náplňou práce v Nuaktive. Spoločné však predsa len niečo majú – ani jedna z oblastí nie je jednostranná, musím sa neustále učiť nové veci a to vnímam ako osobnú výzvu.

Imro Szolik, Software Architecture Developer v spoločnosti Nuaktiv.

Hneď ako absolvoval prvý kurz zameraný na prežitie, rozhodol sa vyskúšať, či to naozaj funguje – vybral sa na desať dní len s minimom vecí do lesa. „Vzal som si vtedy so sebou celtu a trochu múky, lebo tá sa ťažko vyrába. Celta mi pomohla urobiť si v noci prístrešok, múku som využil pri príprave placiek z jedlých rastlín,“ približuje.

„Prešiel som peši asi 150 kilometrov a zistil, že všetky odporúčania a rady naozaj fungujú.“ Prišlo mu to fascinujúce a rozhodol sa v tejto činnosti ďalej zdokonaľovať. Prešiel množstvom kurzov, ktoré sám na sebe aj ďalej testoval, aby mohol časom pôsobiť ako pomocný inštruktor. No a dnes už funguje aj ako inštruktor prežitia v prírode. 

Blog